LÁSKA POKORENÁ

(hudba a text: A. Karkoszková)

1.Moja samota nikdy nie je väcšia,
ako Tvoja v záhrade Gecemanskej.
Ked trápenie sveta Ta zabolelo,
potíš a krvou z nej sa rodí nádej!

2.Moje pokorenie nikdy nie je väcšie,
ako to ked na tvár, kde nie je vina.
Pokrikujú hlasom nenávisti,
neminie ju horká slina.

3.Moja bieda nikdy nie je väcšia,
ako tá Tvoja bola.
Ked Ta naplna prázdnota nekonecná,
ked si s kríža zvolal:

R: "Bože môj, Bože môj preco si ma opustil?"
Ja Ta vinou bolestou srdca chválim,
že si to dopustil.
Tú prázdnotu co v jeho vnútri tak tupo zaznela, že láska pokorená za mna tak kruto zomrela.


Zavrieť