195. kolo (ďalšie kolo 08.03.2010)
Vitajte v ďalšom kole GosAmKy. Máme 2 novinky - KRÍŽIK a SIMONA MARTAUSOVÁ, pretože 2 kapely prekročili limit 10 kôl - JENO'S BROTHERS a NEW PROJECT. V ďalšom kole sa stretneme 08.03.2010.

ROZHOVOR s KRÍŽIKOM

Krizik.jpg
Zdravím ťa. Obzrime sa trochu za rokom 2009, aký bol? Čo ti dal a čo vzal?

Čo mi vzal? Hm, jeden rok života. :) Dal mi však toho oveľa viac, no a jedným z takých veľkých darov bola pre mňa možnosť nahrať a vydať CD. Pán to celé vymyslel úplne nádherne a dokonale. Jeho scenár totiž neskončil nahratím toho CD, ale rozhodol sa dať tomu ešte hlbší zmysel. CD, ktoré práve v týchto dňoch vychádza, vzniklo, aby podporilo misie v Rumunsku. A z toho sa veľmi teším, pretože na jednej strane sa tým albumom splnil jeden môj veľký sen, a na druhej strane tým pomôžeme a podporíme dobrú vec.

Keby si dostal 3 ponuky – viesť chvály, účinkovať na kresťanskom festivale a účinkovať na “svetskom” festivale, ktorá z týchto ponúk by bola pre teba najlákavejšia? Čo vnímaš ako plusy a mínusy každej z týchto troch typov akcií?

Z týchto troch ponúk je pre mňa určite najlákavejšia tá prostredná – kresťanský festival. Moje piesne sú totiž o všeličom, o živote, vzťahoch, no hlavne o Bohu a mojom vzťahu s Ním. A myslím, že takéto piesne majú svoje miesto práve na kresťanských festivaloch. I keď nemám nič proti chválam, ktorých sa občas rád zúčastním, ani proti svetskému koncertu, keď je dobrý.

Práve prebieha súťaž Eurosong 2010. Je tam niekto, kto ťa oslovil a komu fandíš?

Najviac som tam fandil Rišovi Čanakymu. Jeho hudbu som mal vždy veľmi rád, tak som sa potešil, keď sa tam dostal. Škoda len, že vypadol tak ako vypadol. No a okrem neho sa mi tam páči Kristina, ona ma celkom fajn pesničky, vrátane Horehronia.

Myslíš si, že kresťanská scéna zaostáva v kvalite za profánnou (svetskou)?

Podľa mňa v kvalite určite nezaostáva, naopak si myslím, že niekedy sú gospelové skladby najmä po obsahovej stránke o poznanie kvalitnejšie, ako profánne. Čo sa formy týka, tam je to viac menej už na rovnakej úrovni. Skôr je problém v mentalite ľudí, ktorí automaticky kladú gospelovú scénu kamsi do úzadia.

Aká je tvoja rada pre mladého človeka, bojujúceho s hriechom? Môže to byť drogová závilosť, alkohol, sebaukájanie či iné bežné problémy...

Myslím, že dôležité sú tri prvky: Vôľa bojovať s tým, trpezlivosť, a predovšetkým Božia milosť. Napadá mi príbeh o istom mladíkovi, ktorý raz prišiel za starým učiteľom na púšti. Múdry starec práve plietol košík, keď ho mladík poprosil o radu. „Učiteľ“ oslovil ho mládenec, „Padol som, čo mám robiť? „No tak vstaň“ znela odpoveď. Veď ja som vstal, ale znovu som padol“ pohotovo reagoval mladík. „No, tak znovu vstaň“ odpovedal pokojne učiteľ. „Veď som znovu vstal, ale potom som zasa padol. Otče, stále sa to opakuje. Ja zakaždým vstanem, no potom zase padnem.“ „tak zakaždým znovu vstaň.“ Opäť s najväčším pokojom odpovedal starý mudrc. „Učiteľ, ale dokedy ešte. Dokedy ešte mám takto padať a vstávať?“ V tom mudrc prestal pliesť svoj košík, pozrel sa na chlapca, potľapkal ho po pleci a povedal: „dovtedy, kým Ti Boh dá možnosť žiť.“

Ako by si postupoval (a možno sa ti to už stalo), ak člen kapely zakolíše vo viere, proste ak má obdobie pádov? Myslíš si, že existuje hranica, nazvime to „morálky“, ktorú muzikant – kresťan nesmie prekročiť?

Určite človeka netreba hneď odpísať, naopak je potrebné ponúknuť mu o to viac svoje priateľstvo, predovšetkým asi v takom ľudskom rozmere. Aby cítil, že je stále jedným z nás, a patrí k nám. Veď každému sa môže stať že sa zakolíše, alebo aj padne. A morálna hranica? Zdá sa mi, že každý robí to, s čím je vnútorne stotožnený. Ak by prekročil nejakú hranicu, prestal by to robiť. Ak niekto robí kresťanskú hudbu, tak asi preto, že sám to tak vo svojom vnútri cíti. Ak by začal žiť niečím iným, nazvime to morálne skazenejším, asi by sa prestal venovať kresťanskej hudbe. Niekedy to tak žiaľ býva.

Čo robíš, keď ťa láka hriech?

Prvou zbraňou je samozrejme modlitba. No a ak ma pri nejakej činnosti prepadne pokušenie na hriech, snažím sa tiež zmeniť činnosť a myslieť na niečo iné. Ale najúčinnejšou zbraňou zostáva modlitba.

Ako si predstavuješ nebo? Tešíš sa tam?

Samozrejme že sa teším, no moc sa nesnažím si ho predstavovať, lebo „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo“. Program večnosti je na Ňom, ja viem len to, že ju chcem stráviť pri Ňom.

Kde ťa môžu vidieť a počuť tvoji fanúšikovia v blízkej budúcnosti?

Ak sa nič nezmení, najbližšie by sme mali hrať v Bratislavskom UPC v sobotu 10. Apríla

Ďakujeme za rozhovor.

Rozhovor nie je upravovaný, je presným prepisom odpovedí kapely.
Za gramatickú správnosť zodpovedá samotná kapela alebo interpret.